23-ročná krásna a osamelá Amélia vyrastala len so svojím uzavretým otcom, doktorom Raphaelom Poulain. V jej živote sa nikdy nestalo nič zvláštne, až na matkinu kurióznu smrť - zabilo ju telo samovrahyne padajúce z Notre Dame. Citovo odťažitý otec za manželkou stále smúti, prestal sa zaujímať o svet okolo seba a už dávno rezignoval na sny o cestovaní po svete. Amélia v súčasnosti pracuje v malom bistre v parížskej štvrti Motmartre, nakupuje u miestneho predavača zeleniny Collignona, zdraví susedov ako v malom meste. Amélia, ktorú od detstva presviedčali, že má choré srdce, a preto vyrastala bez kamarátov, by asi zostala zmierená so svojím osamelým osudom, keby... Jedného dňa nájde vo svojom byte za stenou ukrytú škatuľu s odloženými detskými hračkami. Vypátra jej majiteľa, ktorému znovunájdené detstvo vráti radosť zo života. Amélia dospeje k poznaniu, že môže pomáhať zlepšiť a napravovať okolitý svet. Od toho okamihu netúži po ničom inom, ako robiť ľudí šťastnými. Trpaslíka z otcovej skalky pošle na cestu okolo sveta, aby prebrala rodiča z letargie a melanchólie, zatrpknutej a sklamanej pani správcovej pošle list od muža, ktorého kedysi dávno milovala a on ju opustil, vtipne potrestá aj odporného Collignona, ktorý ponižuje svojho, myslením jednoduchého, pomocníka Lucien, dá dohromady žiarlivého Josepha a hypochondrickú trafikantku Georgettu... V mori dobrých skutkov sa osud usmeje i na ňu. Konečne sa jej splní veľký sen o láske. Jedného dňa stretne človeka, zbierajúceho pri staničných fotoautomatoch zahodené fotky cudzích ľudí a zaľúbi sa doňho. „Víla Amálka“ však nič nerobí jednoducho a obyčajne, preto aj stretnutie s mladíkom Ninom Quincampoixom, naplánuje zložitým (a mierne extravagantným) spôsobom, kým mu dovolí rozšifrovať svoje tajomné správy a stretnúť sa s ňou. Keďže v prípade Amélie z Montmartru ide tak trochu aj o rozprávkový a snový príbeh, je jasné, že na konci nás čaká happy-end. Ako inak?