Mladý Andersen

Mladý Andersen chcel už od malička svetu niečo dokázať, spočiatku však nevedel čo. Skúšal už tancovať, spievať aj hrať. Teraz píše a túži len po tom, aby jeho hru hralo Kráľovské divadlo. Chce byť slávny spisovateľ - dobrý a nesmrteľný. Aj keď jeho texty divadelníci ustavične odmietajú, mladý Andersen má o sebe stále vysokú mienku a je presvedčený, že jeho hry sú vynikajúce. Možno pre jeho neodbytnosť, možno na naliehanie Henrietty, sa Andersena ujme štátny radca a predseda kráľovskej rady pán Collin, ktorý mu vybaví 4-ročné štipendium. Andersen teda odchádza z Kodane do školy medzi menšie deti, aby získal základné vzdelanie. Tu si nájde priateľa Tuka, ktorý má podobnú predstavivosť a fantáziu ako Andersen. Na rozdiel od neho však oveľa skôr pochopil, že ich musí kontrolovať a nepustiť z hlavy, že lietať v oblakoch môže len vtedy, keď ho nikto nevidí. Hans to považuje za nespravodlivé a kruté. Nedokáže sa vyrovnať so zákazom, aby prestal písať básne. Nevie sa zmieriť s tvrdením riaditeľa školy Meislingom, že jeho verše sú lacné, otrepané, neúprimné a fádne. Nechce sa vzdať svojho sna, nemieni stáť nohami pevne na zemi. A zatiaľ nedokáže svojím umeleckým slovom rozplakať cynického a tvrdého riaditeľa. Ak to vraj dokáže, až vtedy sa môže považovať za spisovateľa. Hans hľadá pomoc opäť u Henrietty i pána Collina, ktorý však po osobnej návšteve školy podporil riaditeľa, pretože s Hansovými študijnými výsledkami nebol spokojný. Niekoľkokrát napísal Hans obviňujúci list, niekoľkokrát zo školy ušiel, veľakrát mal pocit krivdy a niekedy mal dokonca dojem, že je už mŕtvy alebo mŕtvy byť chcel. Podarí sa mu po všetkých útrapách a strastiach predsalen zvlhčiť riaditeľove oči a naplniť ich čo len jedinou slzou - symbolom Hansovej spisovateľskej zrelosti?