Srpnová rapsodie

Drama, Japonsko, 1991, 98 min.
Hachigatsu no kyoshikyoku / Hachigatsu no rapsodi / Rhapsody in August
DVD v trafice 22.1.2009 u tiskoviny FilmX za 99 Kč.



Richard Gere v jednom z posledních filmů Akiry Kurosawy.
Na příběhu staré ženy, která přežila atomový útok na Nagasaki, se Kurosawa vrací k věčnému japonskému tématu. Pomalu rozkrývané vzpomínky staré ženy na několik minut v srpnu roku 1945, které navždy poznamenaly celý její život, kladou ve společnosti jejích mladičkých vnoučat sugestivním způsobem otázku, je-li člověk schopen se poučit alespoň z těch nejstrašnějších zločinů, které kdy spáchal...
Role babiččina amerického synovce, kterou ve filmu přijal Richard Gere, tu samozřejmě do jisté míry reprezentuje novou generaci "nepřátel", která, osvobozena od konsekvencí doby, je schopna nahlédnout hrůznost tehdejšího aktu. Kurosawův pohled však nahlíží přes hranice vojenských linií. Jeho film je zamyšlením nad základními principy, které lidstvu umožnují přežít - nad respektem člověka k člověku a odpovědnosti za své činy.
Uprav informace o filmu

Režie: Ishirô Honda, Akira Kurosawa
Herci: Sachiko Muraseová, Mie Suzukiová, Hisashi Igawa, Narumi Kayashimaová, Tomoko Otakaraová, více...

Komentář k filmu Možno práve tento film nám pomôže pochopiť, že vojnové besnenie nie je len strohá správa v novinách ale skutočná tragédia skutočných ľudí. Rokmi môžu spomienky vyblednúť, ale v duši to stále bolí, pretože „pod tým krásnym Nagasaki je iné Nagasaki, ktoré zničila bomba.“ Zo všetkých pamätníkov vybudovaných umelcami a remeselníkmi svojou hrôzou a obraznosťou vyčnieva práve ten reálny neumelý – zvyšky pokriveného železa na školskom dvore.
Vzťah generácií k životu je poznačený každodenným životom. Najstaršia generácia vo filme pôsobí tichým, vyrovnaným dojmom, najmladšia svet ešte len objavuje a idealizuje. Stredná generácia je však zaťažená hmotnými starosťami o rodinu. A často pracovná zaťaženosť a starosť o peniaze prehlušia vnútorný hlas. Zahanbia sa však, keď ich zasiahne nevinná detská otázka.
Snímka nerieši to, kto je zodpovedný za zhodenie atómových bômb, ani to čo im predchádzalo. Ukazuje len vplyv bomby na život a zmýšľanie ľudí. Nezobrazuje samotné bombardovanie, ale spomienky, ktoré zostali v pamäti. Kurosawa sa opäť prejavuje ako režisér veľkolepých obrazov, ktoré uprednostňuje pred slovami.
Film je hodnotený, predovšetkým niektorými americkými recenzentmi, ako nevyvážený a politicky poburujúci, pretože neukazuje japonský podiel na tragédii. Možno práve preto ho často hodnotia veľmi nízko a znižujú jeho hodnotu. Rolu babičky (s prívlastkom senilná) označujú za absurdnú a paranoidnú a samotný film za obyčajný brak. Veľmi silno z toho cítiť urazenú ješitnosť a napriek tomu, že Japonci sa pridali na stranu fašizmu, nič to nemení na tom, že bombu zhodili Američania. Aj oni by mali spoznať odvrátenú tvár svojej histórie i to, že vybombardovanie krajiny „chrabrými vlastencami“ väčšinou nemá s hrdinstvom nič spoločné. Atómové pokusy na ľuďoch sa nedajú zakryť nijakou ideologickou výhovorkou. Je to jednoducho zverstvo. A ja som podľa slov niektorých recenzentov asi senilný naivný paranoidný rasista. ...Ale som nim rád.
+ Napiš komentář k filmu a získej DVD ZDARMA

Web: IMDB, Titulky    Videotéka: přidat si do ní film